Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Školstvo

Prvá písomná zmienka o škole v Práznovciach je z roku 1863 s tvrdením, že škola bola ešte pred týmto rokom ako rím.katolícká ľudová škola. Bola to jednotriedna škola, oddelená chodbou od bytu pre učiteľa. V roku 1928 bola predaná, keď bola postavená nová budova dvojtriednej školy s bytom pre riaditeľa školy a učiteľa. Ako učitelia v Práznovciach pôsobili: Ján Horák 1872 - 75, Ján Schreiber 1875 76, František Tomaškovič 1877 - 78, Jozef Vlna 1878 - 80, Pavel Kaptášik 1880, František Matejovič 1880 - 81, Ján Guliš 1881 - 82, Zigmund Hanus 1882 - 83, Alojz Kuchár 1883 -86, Ján Guliš 1884 - 30.6.1927. Martin Otčenáš od 1.9.1927, ktorý od 1.9.1928 bol riaditeľom novej dvojtriednej školy do roku 1950. Preložením z Chynorian, sa stal riaditeľom školy Ján Šimko až do roku 1968. Po ňom školu krátko viedli Pett Kozinka a Eudmila ChocWíková. V roku 1974 bola za riaditeľku školy určená Magdaléna Ševčíková, ktorá pracovala v tejto funkcii až do odchodu do dôchodku v roku 1994. Na jej miesto nastúpila do roku 1997 Mgr. Alojzia Jendrálová. Od školského roku 1997/98 je riaditeľkou školy Mgr. Jana Škvareninová.

V roku 1928 sa postavila nová škola, podľa plánov architekta Eduarda Bothe z Topoľčian, za stavebného dozoru Ing. Hentera z Nitry.Výstavbu jednohlasne odhlasovala rímsko-katolícka školská stolica v zložení Teodor Quapil, dekan z Bošian predseda, členovia: Jozef a Štefan Gašparík, Jozef a Anton Jamrich, Ján Marko, Štefan Mikuláš, starosta, Michal Šupa starší a Michal Šupa mladší. Zapisovateľom bol riaditeľ školy Martin Očenáš. Obecné zastupiteľstvo tiež jednohlasne "bez všetkej politiky" podporovalo rímsko-katolícku školu, načele s notárskym tajomníkom Teodorom Hoferom. Jeho členmi boli: za stranu republikánsku zemedelského a malo roľníckeho ľudu: Štefan Mikuláš, starosta, Jozef Gašpar(k pokladník, Štefan Šupa, Štefan Mikuláš a Rudolf Rieger nadlesný. Za Hlinkovú ľudovú stranu: Ján Mikuláš, Anton a Jozef Jamrich, Anton Daňo a Ján Marko. Za stranu komunistickú: Jozer Škorňák, Ján Fáber zástupca starostu, Jozef Paninár, Blažej Paško a Pavel Pravda. Pôžičku na stavbu poskytla Prievidzská stavebná banka vo výške 100 000 korún, ktorá bola splatená formou cirkevnej dane rímskokatolíckymi veriacimi podľa vlastníckej výmery pozemkov v chotári Práznoviec.

Spolupráca školskej stolice a obecného zastupiteľstva je príkladom politickej tolerancie a jednotného spoločeného záujmu pre dobro obce a všetkých jej obyvateľov. Škola bola postavená bez štátnej subvencie. Vyučovanie v nej začalo 10.9.1928. Na druhé miesto učiteľa bola zvolená Antónia Kováčiková dňa 29.9.1928, ktorá svoje učiteľské povolanie v práznovskej škole konala plných tridsať rokov.Od postavenia školy uplynulo 70 rokov. Jej triedy boli, najmä ďalšie dve desaťročia, priestorom pre kultúrne podujatia v našej obci. Prvé divadelné predstavenie, ľudová veselohra Strašidlo od Františka Urbánka sa odohrala 2. a 12. apríla 1931 v obsadení: Martin Skulik, bohatý sedliak vdovec - Jozef Hamara, Helenka, jeho dcéra - Irena Škvareninová, Lucia gazdiná z Skulika - Jozefína Gašparíková, Palko, poholok - Jozef Znášik, Mariška, slúžka - Jozefína Jakubíková, Juro, pastier - PeterSavara, Petrík Vršiak, domkár - Ján Gašparík, Miško Hlaváč "amerikán" - Anton Daňo, Adam Krošniak , richtár - Štefan Škvarenina, Samo Bachratý, hostinský - štefan Kenessy, Tončíkovci, hostia u Bachratého - Rudolf Škvarenina a Anton Hamara, Kača , hluchá starká - Jozefína Marková. Neskôr pričinením Miestneho osvetového zboru sa každoročne odohrali aj dve divadelné predstavenia.

                                                                                      autor: Vladimír Šupa


 

dnes je: 27.3.2019

meniny má: Alena

webygroup
ÚvodÚvodná stránka