Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Najstaršie dejiny

Starovek

V oblasti stredného Ponitria sa s prítomnosťou človeka stretáme v období stredného paleolitu 200 000 - 35 000 rokov pred Kristom. Svedčia o tom nálezy zvyškov pracovných nástrojov, ktoré sa našli pri Radošinej (Čertova pec) a v sprístupnenej Prepoštskej jaskyni v Bojniciach. Pri putovaní tohto človeka za obživou, lovom a zberom plodín v prírode nemožno výlúčiť ani územie súčasných Práznoviec vzhľadom na polohu a tvar katastra obce. V období neolitnej roľníckej kolonizácie 5 000 - 3 000 rokov pred Kristom začali rodové spoločenstvá postupne osídľovať úrodné nivy rieky Nitry a položili základy roľníckej civilizácie.

Pestovanie kultúrnych plodín, chov udomácnených zvierat a výroba potrebných pracovných nástrojov napomáhali budovanie stálych sídiel a upevnenie pozície starších rodu. Významným impulzom vývoja v tejto dobe bolo vynájdenie keramiky, podľa ktorej možno dnes archeologicky určiť príslušnú dobu a druh kultúry. Z katastra obce Práznovce poznáme sídlisko volútovej kultúry, podľa typickej výzdoby nádob. Nálezy svedčia o postupnom pribúdaní obyvateľstva sťahovaním sa ďalej na sever. V období neolitu sa nielen rozširuje chov dobytka, ale zveľaďuje sa predovšetkým obchod. Pokračuje kolový typ stavieb a vznikajú výšinné sídliská. S maľovanou keramikou sa objavujú medenné nástroje a niekedy i zlaté ozdoby.

Sídlisko lengyelskej kultúry 3 800 - 2 800 rokov pred Kristom sa nachádza aj v katastri našej obce. Vynájdenie bronzu umožnilo ďalší rozvoj. Pamiatky ľudu lužickej kultúry 1 200 - 700 rokov pred Kristom sa našli v neďalekom Baštíne. Staršia doba železná - halštatská 700 - 400 rokov pred Kristom patrí k dôležitým obdobiam vývinu v strednej Európe. Dochádza k prelomu v duchovných prejavoch. Rovnocenne s bronzom sa používa železo. Zbrane, nástroje a šperky sú dielom zručných remeselníkov. (Halštatské sídlisko v Krnči, Klátovej Novej Vsi a Krušovciach.) Výbojní Kelti prinášajú na naše územie hrnčiarsky kruh, rotačný mlyn, dokonalejšie spracovanie železa a tým dokonalejšie poľnohospodárske nástroje. Ich strediská majú charakter mesta. Razia si vlastné mince a ich umelecký prejav je znakom vyspelej civilizácie. Usádzali sa v nížinách, pri riekach, vyhýbali sa horám a možno predpokladať, že obsadili aj povodie rieky Nitry a dolný tok riečky Vyčomy. Nálezy laténsko-dácke (r. 400 - 0) z katastra Práznoviec poukazujú na spolužitie pôvodného obyvateľstva s Keltmi. Taktiež v katastri našej obce sa našiel archeologický materiál z obdobia rímskeho impéria (0 - 400 po Kristovi) na strednom Dunaji.

                                                                                    autor: Vladimír Šupa


 

Od stredoveku

V období sťahovania národov prežívala celá Európa dobu presunov. Slabší ustupovali silnejším. Do strednej Európy sa dostávajú v 5. - 6. storočí naši priami predkovia Slovania. Ich prítomnosť potvrdzuje žiarové pochovávanie a keramika pražského typu. Dobu od 6. do 12. storočia nazývame dobou slovanskou. Vyznačuje sa budovaním opevnených slovanských hradísk, ktoré plnili nielen obrannú úlohu, ale boli tiež správnymi, výrobnými a obchodnými centrami.

Do popredia sa dostala Nitra s knieťažom Pribinom až do vzniku Vel'kej Moravy (833 - 907), v ktorej si Nitrianske údelné kniežatstvo udržalo vlastné postavenie.V 9. storočí došlo na strednom Ponitrí k hospodárskemu rozmachu. Z tohto obdobia máme najviac hradísk, ktoré dokazujú obsadenie Ponitria Slovienmi. Oblasť Ponitria patrila k najosídlenejším oblastiam Slovenska. Prijatie kresťanstva cez misiu solúnskych bratov sv. Konštantína a Metoda, písmo a slovienska liturgia podstatne ovplyvnili kultúru a život našich predkov. Po páde Vel'kej Moravy bolo slovienske resp. slovenské obyvateľstvo nútené žiť vo formácii uhorského štátu. Začiatkom 11. storočia patrilo stredné Ponitrie do Nitrianskej kráľovskej župy. V 11. storočí, často v osídlených prosperujúcich slovanských hradiskách, boli postavené kamenné vidiecke kostoly, ktoré boli určené ako farské kostoly.

K slovanským nálezom patria aj základy románskeho kostolíka v Starom háji, v lokalite Kostolec v katastri Práznoviec. Podľa vtedajšej cirkevnej praxe bol okolo kostolíka cintorín, kam museli privážať zosnulých z celej farnosti. Cesta z Hornian, od kríža (križovatky) do Starého hája sa dodnes menuje Smrtnou cestou. Hora pod Starým hájom sa volá Farárova hora, čo poukazuje na sídlo fary. Farníci totiž museli hmotne zabezpečiť farára poľom, horou a lúkami. Fara v Solčanoch je doložená až r. 1386 s pôvodne gotickým kostolom Všetkých svätých. Je pravdepodobné, že Solčany ako bývalá filiálka si podržala patrocínium farského kostola Všetkých svätých z pôvodných Práznoviec tak, ako si podržala Krnča patrocínium farského kostola na Sádku (Čížiku) kam ako filiálka patrila do reformácie. Tradícia hovorí, že v Starom háji, pod Kostolcom ležali pôvodné Práznovce. Historické pramene však túto mienku ani nepotvrdzujú, ani nevyvracajú. Iste viacej by nám umožnil zistiť systematický výskum a predovšetkým archeologický prieskum pôvodných Práznoviec.

                                                                                      autor: Vladimír Šupa


 

dnes je: 17.12.2017

meniny má: Kornélia

webygroup
ÚvodÚvodná stránka